Aj vy neznášate návrat z dovolenky ku slovenským hejterom? Možno ste jedným z nich!

Nejdem už ani počítať, koľkí ľudia ma poľutovali za to, že som sa vrátila domov zo zahraničia. Buď si myslia, že ma svet nakopal do zadku, alebo som slabomyseľná. Vraj „veď u nás všetci len závidia a ohovárajú. A nikto sa na teba ani len neusmeje.“ Ja si ale myslím presný opak. A rohodla som sa dokázať to sama sebe malým experimentom.

Po návrate z dlhého pobytu za hranicami prežíva človek na začiatku euforické výbuchy. Stretáva rodinu a známych, pomľaskuje si na chutných slovenských špecialitkách, pochodí svoje obľúbené miestečká. Tak. A tu sranda končí. Ak ostávate aj naďalej a nielen ako návštevník, musíte sa naplno ponoriť do vypĺňania formulárov, chvíliek divných otázok a odpovedí na bytovom družstve, žiadostí na mestskom úrade, v banke, v poisťovni a u telefónneho operátora.

To sú vraj tie hrôzostrašné miesta, kde stretávame pomstychtivých neprajníkov a naše éterické duše zažívajú morálne ujmy… A podobné výmysly. Rozhodla som sa teda z toho spraviť malý nevinný testík: čo ak budem na všetkých tých neznámich ľudí fakt milá, budem sa na nich energicky usmievať, tárať o počasí a žiadať ich o pomoc? Ako by to asi vypálilo (alebo niekto skôr vypáli mne) ? Je Slovensko ozaj také uhundrané alebo si to iba navrávame po vzore našich rodičov vychovaných starým dobrým socíkom?

Tak som nahodila úsmev a vyrazila na poisťovňu. BÁC! Netrvalo to ani päť minút! Pani pôvodne s defaultne nastaveným kyslým výrazom za prepážkou, zmenila sa za pár chíľ na totálne zlatíčko. Neskôr mi dokonca kvôli rýchlejšiemu prevziatiu nového preukazu aj s upozornením zavolala!

Horšie to bolo na oddelení občianskych preukazov. Tu som najprv po vyžiadaní preukazu s elektronickým podpisom zažila aj prevracanie očí. ALE! Po pár trefných poznámkach a bezchybne zvládnutom procese som aj tu našla priateľské tváre a nikto ma nepresvedčí, že ku koncu sa v tom úsmeve nezablýskali aj zuby!

Ďalej mestský úrad? Tam som sa už ani nemusela príliš snažiť! Bola obslúžená behom desiatich minút s tipmi na najlepšiu kávičku v meste a prianím krásnych dní. Rozosmiali sme dokonca aj ľudí pri vedľajšom okienku, no hotové potešenie!

A ako som tak úsmev rozšírila aj po ulici, krajania mi ho hojne opätovali a niekoľko sa dokonca aj pozdravilo, čo mi už prišlo naozaj vtipné.

Výsledok experimentu je teda jasný ako facka. Žijeme v Hundrákove? Nie.

Sú ľudia okolo imrvére naštvaní a zamračení? Možno na vás. Na mňa sa smejú a sú ochotní pomôcť. Vravíte si, že som naivka a takto svet nefunguje? Možno máte pravdu. A možno ste ten pravý „hejter“ práve vy. Tak s tým nasrdením rýchlo preč a tento týždeň sa cielene poďme všetci viac snažiť o úsmev.

Jeden si hoďte na pery hneď TERAZ!

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s