Cestujeme lacno. Za každú cenu

Tak sme sa vám raz vybrali do Los Angeles. Pred cestou sme tušili dve veci – bude tam krásne. Lenže draho. Spiklenecky sme teda začali spriadať plány ako ušetriť. A kde to ide najlepšie? Predsa na ubytovaní. Takže sme strávili dve noci v dome hrôzy.

Keď si tento článok prečíta môj verný cestovateľský parťák Luky, asi ho klepne pepka. „Co kecáš, vždyť to tam bylo boží,“ bráni svoj polorozpadnutý hostel vždy, keď naňho príde reč. Storočné domy a zvláštni domáci mu boli vždy akýsi sympatickí. Hlavne keď ich šlo obstarať za výhodnú cenu… Ale začnime pekne poporiadku.

Ako sme vygooglili dom hrôzy

Všetko to začalo pár mesiacov predtým, ako sme vyrazili na náš roadtrip po západnom pobreží USA. Pri klasickej dennej dávke prokrastinácie som hľadala ubytovania v rôznych mestách, kam sme sa chystali. Nad L.A. ma však zachvátila panika.

Nedá sa tam legálne spať v karavane. Kempy sú obsadené. Rovnako ako všetky ubytovania v rozumnej cene a vzdialenosti od centra mesta. Takže náš rozpočet sa znova o čosi natiahne… Lukáš však ako obyčajne zachoval pokoj Angličana, začal bádať a našiel podľa svojich slov „perfektný hostel“. Síce bez možnosti parkovania (čo sa v L.A. často nevypláca), ale zato za rozprávkovú cenu a čo bolo najlepšie – s raňajkami. Áno, vzťah chlapa a ranného jedla nikdy netreba podceňovať!

Takže sme si hostel pekne-krásne rezervovali a radovali sa z toho, že sme vystriehli posledné slušné miesta za slušný pomer cena-kvalita vo veľkomeste.

IMG_1692
Jediná fotka domu hrôzy, ktorú som vylovila z mobilu. Asi som zrovna bola v umeleckej nálade!

A vyrazili sme. Po desiatich dňoch na cestách sme natešení kontrolovali rezerváciu a na našu smolu aj recenzie (nechápem, prečo nás to nenapadlo skôr!). Keď v hodnotení ubytovania vysnoríte, že na mieste podávali rozvarené párky alebo že je recepčná sliepka, nejako to pochopíte… Ale že hotel neexistuje, na jeho adrese nič nenájdete alebo že rezervácie sa rušia bez  návratu peňazí je tak trošku podpásovka! A to sme vraj skúsení cestovatelia! Hanba nám! Rozhodla som sa teda na miesto zavolať. Nik nedvíhal. Deň. Dva. Na tretí deň nám milá pani zo sprostredkovateľskej spoločnosti potvrdila, že ak hotel zrušili, vrátia nám peniaze. Sláva! Viete si teda predstaviť, ako veľmi sme sa na pobyt asi tešili…

Noc ako vystrihnutá z hororu

Nadišiel deň D. GPS nám ukázala miesto, hostel nikde. Po piatich minútach sme však predsa našli. Heuréka! Existuje! Zvonku to vyzeralo ako dom. Starý. Staručký. Starší ako naše babičky dohromady. A zvnútra zrovna tak. Hororovo!

Niekedy je aj chlap v špinavých montérkach s tikom v ramene len obyčajný človek a nie psychicky narušený sériový vrah mladých európskych turistov. Alebo nie?

Chvíľku sme obstávali, keď sa zrazu odniekiaľ zozadu vyplichtil pán v stredných rokoch a špinavých montérkach so zvláštnym tikom v ramene. Vraj už tu nie je recepčná, ale on býva v šope za domom a tak nám všetko ukáže a zapíše nás. Máme šťastie, dnes v noci sme jedinými hosťami, takže budeme spinkať ako v hrobe.

Však? Ja viem! Námet na horor! A bude horšie. Chcel nám ukázať izbu na poschodí. O tom, ako vŕzgali schody ani nejdem hovoriť, vynechám aj obrovskú strašidelnú drevenú skriňu hneď oproti mojej posteli v izbe a pristavím sa až pri príhode s komorou. To som si neskôr po príprave večere chcela odložiť nejaké zvyšky jedla do komory v obrovskej opustenej kuchyni. „Nie,“ ozval sa mi naliehavo správca vynorený bohvie odkiaľ spoza chrbta, „to je komora iba pre personál.“  „Jasné, na mŕtvoly,“ cinklo mi v hlave ironicky a začala som sa pomaly zmierovať so svojim krutým osudom.

Super, ušetrili sme peniaze. Ale zaplatíme životom!

V noci som napriek velepohodlnej posteli nezažmúrila ani oka! Neustále som počula, ako vŕzgajú schody a párkrát sa mi zazdalo, že pod našimi oknami vidím mihajúci sa tieň. Super, ušetrili sme peniaze. Ale zaplatíme životom! Samozrejme, nakoniec som, ako tušíte, prežila.

Koniec dobrý, všetko dobré?

Ráno sa veci začali (ako to býva) vyjasňovať. Po sprche sme zišli po rozvŕzganých schodoch do haly. A svete čuduj sa! Na recepcii sa prihlasovali noví hostia – francúzska rodinka. Pri stole sedela normálna zamestnankyňa recepcie. A na pohovke ďalšia slečna v domácom. Vraj je tam už týždeň. Takže sme v noci sami neboli. Naviac raňajky? Prvotriedna kávička, hrianky, nutella, syr, ovocie,… proste všetko čo človek po ôsmich hodinách panickej hrôzy na lôžku potrebuje!

IMG_1492
L.A. je inak naozaj mestom anjelov…o tom potom 🙂

Zistili sme, že recepcia funguje iba do štvrtej popoludní a majiteľ občas prespáva v kôlni za domom, kde si dňom aj nocou opravuje svoju milovanú loď. Občas zapisuje hostí, ale netuší, kto tam v noci je a kto nie. Nakoniec nám rozpovedal aj príbeh o jeho staručkom dome, ktorý si po rodičoch sám prácne upravuje, o tom, ako miluje prácu s drevom, ale že ešte nemá vychytané všetky muchy (ako vŕzgajúce schody!). Aby som sa k tomu všetkému cítila ako úplný hlupák a zbytočný strachopud, dovolil nám zaparkovať nášho červeného Dodga u seba na trávniku a ešte nás pozval na pobyt u nich aj nabudúce – síce za vyššiu cenu keď dom dokončí, ale zato v krásnych zrekonštruovaných priestoroch…

Čo dodať na záver? Niekedy nás zmysly dokážu poriadne oklamať. Niekedy pri snahe šetriť naozaj minieme viac. A niekedy nie. Niekedy proste len ušetríme  a získame super zážitky. Záhada tajomnej komory pre mňa ostala dodnes nevyriešená. Ktovie, možno bola všetko, čo som si myslela, naozaj pravda. Takže ani neviem, akú poslednú správu za týmto príbehom napísať. Asi len nepozerajte priveľa hororov a verte na dobro v každom človeku. Niekedy je aj chlap v špinavých montérkach s tikom v ramene len obyčajný človek a nie psychicky narušený sériový vrah mladých európskych turistov.

Neviete prestať myslieť na to, aký sme si to vybrali hostel? Volá sa Angeles B&B. Od našej návštevy už dvakrát zmenil stránky na vyhľadávačoch, stratil sa a zas objavil, zmenil hodnotenia aj recenzie… takže sa vám bojím poskytnúť ten správny link. Ale ak poznáte google, isto ho tam niekde nájdete 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s