Cesta po USA: Problémy na hraniciach, prvá noc na parkovisku a zmrzka z kravského vemena

Tento rok som sa rozhodla plniť si sny. Ten prvý? Precestovať minivanom západné pobrežie USA. Dnes sú to dva mesiace aj nejaké drobné, odkedy sa mi splnil. A ja som ešte stále dlžná jedno rozprávanie. Sebe, vám aj môjmu LuBlogu. Tak poďme na to!

5 tipov ako vydržať superdlhé cesty autom. A vyviaznuť so zdravým rozumom

Konečne sa dopotení posadíme so auta. Po tom, čo som celé dva dni horúčkovito pchala veci zo skríň do každej voľnej škáročky nášho karavanu. Po tom, čo som znášala poštuchávania od obéznych ľudí stojacich za mnou v rade na pokladniach v potravinách a zháňala spreje na medvede, instantné kaše a cestovné balenia všetkého od uterákov cez príbory snáď až po spodné prádlo. Konečne! A on sa ma zrazu s úsmevom opýta: „Už tam budeme?“ Viem, že to myslí zo žartu. Ale mne sa pri predstave, že tam ešte nebudeme najbližších 20 hodín, skriví aj ten nacvičovaný neprirodzený úškrn a keby to šlo, kľaknem dramaticky na kolená, zdvihnem ruky a so zaklonenou hlavou si schuti zarevem „niee“.